3.5.2023 Redakcia Vášeň v tebe.
Štúdia ukázala, že existujú dva spôsoby, ktoré môžu pomôcť pri riešení prokrastinácie – nastavenie pripomienok a predstavovanie si svojho budúceho ja, píše neurológ Richard Sima, ktorý sa stal vedeckým novinárom a píše rubriku Brain Matters pre redakciu The Washington Post’s Well+Being.
Ako chronický prokrastinátor pociťujem s príchodom každého nového roka trápenie. V čase plnom predsavzatí a slovných postrčení mám stále ciele zo starého roka.
Prečo ľudia prokrastinujú?
Štúdia z roku 2022 v časopise Nature Communications naznačuje, že koreň prokrastinácie môže spočívať v kognitívnej predpojatosti – veríme, že plnenie úloh bude v budúcnosti nejako jednoduchšie.
„Viete, že to bude v budúcnosti smrdieť rovnako, ako to bude smrdieť robiť teraz, ale vnútorne si jednoducho nemôžete pomôcť,“ povedal Samuel McClure, profesor psychológie a kognitívny neurovedec na Arizonskej štátnej univerzite. „Je to fascinujúci fenomén – tá krátkozrakosť, ktorej nemôžete uniknúť – hoci keď sa zastavíte a zamyslíte, je to absurdné.”
Existujú individuálne rozdiely, ale „prokrastinácia je tendencia, s ktorou sa všetci stretávame v živote v rôznych oblastiach alebo v rôznych časových obdobiach nášho života,“ povedal Raphaël Le Bouc, neurológ z Parížskeho mozgového inštitútu a autor štúdie. „Skutočné kognitívne mechanizmy, ktoré za ňou stoja, však v skutočnosti nie sú známe. A to môže byť dôvod, prečo je ťažké túto tendenciu prekonať.”
Mozog, ktorý odkladá, verí, že úlohy budú v budúcnosti jednoduchšie
Výskumníci požiadali 43 dospelých, aby ohodnotili svoje preferencie pre rýchlejšie získanie menšej odmeny alebo neskôr väčšej odmeny, ako aj pre skoršie vykonanie ľahších úloh alebo neskoršie vykonanie náročnejších úloh.
V prípade odmeny sa v predchádzajúcom výskume ukázalo, že ľudia majú tendenciu byť impulzívnejší a uprednostňujú menšiu odmenu skôr pred väčšou odmenou neskôr, čo sa potvrdilo aj v Le Boucovej štúdii. Vrabec v hrsti má váčšiu hodnotu ako holub na streche.
Jeho štúdia tiež ukazuje, že ľudia podobne diskontujú a bagatelizujú budúce úsilie, pričom uprednostňujú ľahšiu úlohu teraz pred ťažšou úlohou v budúcnosti, napríklad zapamätať si 10 číslic čísla pí za jeden deň alebo 20 číslic do budúceho týždňa.
Keď výskumníci nechali 27 zo 43 subjektov vykonať rovnaký experiment v neurozobrazovacom prístroji fMRI, jedna oblasť mozgu vynikla ako centrálna pri tomto výpočte nákladov a výnosov – dorzálna mediálna prefrontálna kôra.
Zdalo sa, že mozgová aktivita v tejto oblasti kombinuje informácie o odmenách a úsilí pri plnení úlohy; pri úlohách náročnejších na úsilie sa jej nervová aktivita zvýšila, zatiaľ čo pri väčšom množstve odmien sa znížila.
Keď sa snažíte rozhodnúť, pretože možnosti sú takmer rovnaké, vtedy je táto oblasť mozgu najaktívnejšia, povedal McClure, ktorý sa na štúdii nepodieľal.
To podľa neho zodpovedá subjektívnemu pocitu prokrastinácie: „Bojujete s tým a aj tak to robíte.”
Mozog náchylný na prokrastináciu bol obzvlášť citlivý na myšlienku, že robiť úlohy v budúcnosti je oveľa jednoduchšie.
„Keď si predstavia, že budú robiť námahu o mesiac, náklady sa pre nich veľmi znížia,“ povedal Le Bouc. Ale pre ľudí, ktorí neprokrastinujú, sa náklady znižujú oveľa pomalšie.
Odkladanie je pravdepodobnejšie, keď je úloha ťažšia
Aby vedci zmerali prokrastináciu priamejšie v laboratóriu, požiadali účastníkov, aby si vybrali, či chcú plniť úlohy za odmenu teraz, alebo tú istú úlohu zajtra za rovnakú odmenu. Účastníci boli informovaní, že jednu z úloh budú musieť vykonať vo vybraný deň. (Po skončení experimentu im bolo oznámené, že druhý deň experimentu sa neuskutoční).
Ako sa dalo očakávať, čím viac úsilia si niečo vyžaduje, alebo čím je úloha menej prospešná, tým je pravdepodobnejšie, že účastníci budú chcieť odkladať.
A čo je podstatné, čím viac niekto bagatelizoval, aké ťažké budú budúce úlohy, tým pravdepodobnejšie bolo, že bude úlohu odkladať.
Prokrastinácia tiež nie je jednorazové rozhodnutie, ale rozhodnutie, ktoré dostávame opakovane, aby sme úlohu odložili na povestný zajtrajšok.
Na posúdenie prokrastinačného správania v reálnejších podmienkach sa výskumníci obrátili na byrokratickú prácu.
Účastníci boli informovaní, že na to, aby dostali výplatu, musia doma vyplniť a do 30 dní odovzdať 10 náročných administratívnych dokumentov, ako sú napríklad dokumenty na obnovenie pasu a vodičského preukazu. „Tie formuláre boli vlastne dosť nudné,“ povedal Le Bouc.
Na základe údajov o správaní a zobrazovaní mozgu vedci dokázali vytvoriť počítačový model, ktorý predpovedal, ako dlho bude každá osoba odkladať vyplnenie papierov.
Takmer každý do určitej miery otáľal. (Šesť ľudí nikdy nevrátilo žiadne dokumenty, ale napriek tomu dostali platbu.)
Pri experimentoch v laboratóriu aj doma bolo charakteristickým znakom závažnosti prokrastinácie to, nakoľko každý jednotlivec veril, že úlohy budú v budúcnosti menej namáhavé, ak urobí určité rozhodnutia. Rozdiely v nervovej aktivite dorsomediálnej prefrontálnej kôry tiež predpovedali záľubu účastníkov v prokrastinácii.
Inými slovami, čím viac váš mozog zľavuje z toho, koľko námahy si vyžaduje urobiť niečo v budúcnosti, tým je pravdepodobnejšie, že budete prokrastinovať.
Ako čeliť prokrastinácii
Zistenia tejto štúdie naznačujú, že existujú dva spôsoby, ako čeliť prokrastinácii, hoci je potrebný ďalší výskum.
Zapamätajte si úlohu. Keďže prokrastinácia je opakované rozhodnutie, musíte si v prvom rade spomenúť, že ste mali niečo na starosti. „Ak zabudnete, že v určitom okamihu ste toto rozhodnutie museli urobiť, potom zrejme túto úlohu nikdy nevykonáte,“ povedal Le Bouc. Nastavenie pripomienok pre danú úlohu a častejšie nabádanie k tomuto rozhodnutiu môže podľa neho znížiť pravdepodobnosť, že budete odkladať.
Predstavte si svoje budúce ja. Môžete tiež skúsiť riešiť kognitívne skreslenie, ktoré spočíva v presvedčení, že úloha je v budúcnosti jednoduchšia.
Predstaviť si svoje budúce ja – to, ktoré bude zaťažené nezaplatenými účtami, blížiacimi sa termínmi a neumytým riadom – by vám mohlo pripomenúť, že odkladanie úlohy vám ju neuľahčí.
Tento postup, známy ako epizodické myslenie na budúcnosť, sa používa ako spôsob boja proti závislosti alebo chuti na jedlo.
„Snaha o to, aby tieto snahy v budúcnosti boli živšie, realistickejšie, by mohla zvýšiť signál nákladov vo vašom mozgu a mohla by vám pomôcť uvedomiť si, že v skutočnosti budú náklady presne také isté, ako by boli teraz,“ povedal Le Bouc.
Súvisiace články:
Pravda o japonskej sexuálnej kultúre
Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News.
