25.09.2023 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: shutterstock/Faezah).
Ľudia takmer zmizli z povrchu Zeme asi pred 900 000 rokmi. K tomuto záveru dospeli genetici z medzinárodného výskumného tímu. To, čo ich viedlo k tomuto objavu, neboli informácie o nejakej prehistorickej kataklizme, ale analýza DNA moderných ľudí. Výsledky štúdie boli publikované v časopise „Science“.
Čo sa stalo v pleistocéne?
Tím vedcov zo Spojených štátov, Talianska a Číny určil, že v strednom pleistocéne, t.j. približne 900 000 pred rokmi došlo k kritickému momentu v dejinách nášho druhu.
Ľudská populácia vtedy dramaticky klesla. V kritickom momente bolo na celom svete iba 1280 reprodukčne životaschopných ľudí. História človeka, ako ho poznáme dnes, sa síce vtedy skončila, no vedci podporujú teóriu, že táto kríza prispela k dynamickému rozvoju našej inteligencie, pretože v dôsledku prirodzeného výberu sa mozog vyvíjal rýchlejšie.
Vedci zo Spojených štátov, Talianska a Číny boli vedení k objavu, že počas pleistocénu došlo k drastickému poklesu ľudskej populácie vďaka inovatívnej metóde odvodzovania minulej veľkosti populácie známej ako FitCoal.
Umožnila výskumníkom odvodiť presné demografické údaje zo sekvencií genómu 3 154 moderných ľudí. Ako vysvetľuje doktor Yun-Xin Fu, populačný genetik z University of Texas Health Science Center v Houstone a jeden z autorov štúdie, výsledky získané touto metódou odhalili, že pokles počtu našich predkov v tomto období viedol k drastickému strata genetickej diverzity.
Dramatický vývoj situácie. Vedcov tento objav prekvapil
Situácia, v ktorej bola ľudská populácia veľmi nízka, trvala podľa vedcov približne 117 000 rokov. Odhaduje sa, že kvôli tomu sa stratilo 65 až 85 percent genetickej diverzity, ktorá v tom čase existovala.
Ale mohlo to byť aj horšie. Toto dlhé obdobie minimálneho rastu populácie ohrozovalo existenciu ľudstva. V najhoršom období bolo na Zemi iba 1280 reprodukčne životaschopných ľudí.
Výskumníci naznačujú, že táto kríza vyplynula predovšetkým z klimatických zmien, ako sú zaľadnenia, teplotné výkyvy, veľké suchá a vyhynutie druhov, ktoré boli potenciálnym zdrojom potravy.
Vedci však naznačujú, že obmedzenie počtu jedincov a genofondu mohlo uľahčiť vznik nového druhu, ktorý je predkom moderného človeka. Dodnes však nevieme, ako dokázala taká malá populácia prežiť.
Čo pomohlo ľudstvu prežiť?
Je možné, že vynález ohňa a migrácia do oblastí s priaznivejšou klímou prispeli k následnému rýchlemu nárastu počtu ľudského druhu.
„Tento objav otvára novú oblasť evolučného výskumu, pretože vyvoláva veľa otázok. Kde títo ľudia žili, ako prekonali katastrofickú zmenu klímy a či prekážkový prirodzený výber urýchlil evolúciu ľudského mozgu. „
– hovorí Yi-Hsuan Pan, výskumník evolučnej a funkčnej genomiky na East China Normal University (ECNU).
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Bola objavená najstaršia drevená konštrukcia. Nevyrobili ju Homo Sapiens
Objav gréckych archeológov vrhá nové svetlo na kult bohov. Je prekvapujúce, čo našli
Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News.
