14.11.2023 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: pexels/Pixabay).
Pre svetové poľnohospodárstvo je to hrozná správa. V dôsledku klimatických zmien a intenzívneho poľnohospodárstva klesá počet opeľujúceho hmyzu, čo ovplyvní pestovanie a zber mnohých dôležitých plodín. Nová štúdia naznačuje, že najviac budú postihnutí poľnohospodári v tropických oblastiach. Utrpia tak napríklad plantáže kávy, kakaa a manga.
Približne 75 % svetových plodín závisí úplne alebo čiastočne od opeľovačov. Čím menej ich je, tým ťažšie je produkovať potraviny. A opeľovačov ubúda.
Preto sa výskumníci z University College London (UCL) a Britského prírodovedného múzea bližšie pozreli na to, aký vplyv by to mohlo mať na globálne poľnohospodárstvo. V rámci štúdie zozbierali údaje z 1507 lokalít s plodinami na celom svete a katalogizovali 3080 druhov opeľujúceho hmyzu. K akým záverom dospeli?
Najväčší problém, ktorý máme je v trópoch
Vedci odhalili znepokojujúci trend – kombinácia tlakov spôsobených zmenou klímy a poľnohospodárskymi postupmi viedla k výrazným zmenám v početnosti a rozmanitosti opeľujúceho hmyzu.
„Z nášho výskumu vyplýva, že tropické oblasti sú pravdepodobne najviac ohrozené z hľadiska poklesu produkcie plodín v dôsledku úbytku opeľovačov. Hlavne kvôli prepojeniu medzi zmenou klímy a využívaním pôdy,“
– hovorí Dr. Joe Millard, hlavný autor štúdie.
Pokiaľ ide o konkrétne regióny, vedci poukazujú na subsaharskú Afriku, severnú časť Južnej Ameriky a juhovýchodnú Áziu. To znamená oblasti, kde rastú najcennejšie tropické lesy na svete. Na druhej strane, najviac ohrozenými plodinami sú káva, kakao, mango a melón.
„Keď klesá počet opeľovačov, klesá aj počet plodín, ktoré sú od nich závislé,“ vysvetľuje Millard.
Autori štúdie uverejnenej v časopise Science Advances zdôrazňujú, že dôsledky sa rozširujú po celom svete. Je zrejmé, že menšia ponuka ovplyvní dostupnosť a ceny týchto konkrétnych produktov. Stručne povedané: kvalitná káva, kakao a tropické ovocie budú čoraz ťažšie dostupné.
Zmena klímy poškodí našu prosperitu
Tým sa však problémy nekončia. Tieto plodiny zohrávajú dôležitú úlohu v miestnom hospodárstve aj v celosvetovom obchode. Ich zníženie by preto mohlo zvýšiť finančnú neistotu miliónov drobných poľnohospodárov, ktorí vykonávajú svoju prácu v trópoch.
„Klimatické zmeny predstavujú vážnu hrozbu nielen pre životné prostredie a biodiverzitu, ale aj pre blahobyt ľudí,“ komentuje Dr. Tim Newbold z University College London, ďalší z autorov štúdie.
- „V niektorých prípadoch je možné zmeniť pestovanie na ručné opeľovanie, ale to by si vyžadovalo oveľa viac práce a nákladov,“ dodáva Millard. Vedci preto vyzývajú na prijatie opatrení na ochranu klímy aj na spomalenie zmien vo využívaní pôdy (t. j. napríklad odlesňovania). Aby sa zabránilo ďalšiemu poškodzovaniu opeľujúceho hmyzu, vyzývajú aj na ochranu cenných prírodných biotopov.
Vtáky sú tiež vážne ohrozené
Treba dodať, že výsledky podobnej štúdie boli zverejnené o niekoľko mesiacov skôr. Skúmala príčiny vymierania vtákov v Európe za posledné štyri desaťročia. Zodpovedal za ňu tím viac ako 50 vedcov z 28 krajín, ktorí brali do úvahy štyri faktory: zmenu lesného porastu, urbanizáciu, poľnohospodárstvo a klimatické zmeny (zvyšovanie teploty). Závery?
Populácia 170 sledovaných druhov vtákov sa znížila celkovo o 550 miliónov, teda o viac ako štvrtinu. Najväčšie straty utrpeli druhy, ktoré sa usadili na poľnohospodárskej pôde, kde sa populácia zmenšila až o 56,8 %. Hlavná príčina: používanie pesticídov a umelých hnojív v obrovských množstvách, ktoré vtákom škodia nielen priamo, ale aj nepriamo (pretože ničia aj hmyz a bezstavovce, čím pripravujú vtáky o potravu).
- Poľnohospodárske postupy sa začali výrazne meniť po druhej svetovej vojne, keď krajiny zaviedli opatrenia na zvýšenie poľnohospodárskej výroby. Toto úsilie, vrátane rastúcej závislosti na pesticídoch a hnojivách, však bolo spojené so značnými nákladmi pre vtáky a iné voľne žijúce živočíchy a predovšetkým pre celkové zdravie životného prostredia, vysvetlil pri príležitosti uverejnenia štúdie jeden z jej autorov, profesor Richard Gregory z University College London.
Naopak, v dôsledku zvyšovania teploty klesla populácia chladnomilných druhov o 39,7 % a teplomilných druhov o 17,1 %. Pre porovnanie, počet vtákov žijúcich v mestách klesol o 27,8 % a počet vtákov žijúcich v lesoch o 17,7 %.
„Naše výsledky naznačujú, že osud bežných európskych vtáčích populácií závisí od rýchlej realizácie transformačných zmien v európskych spoločnostiach, najmä od pozemkovej reformy,“ – uzavreli výskumníci.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
V minulosti boli všade. Prečo sa dnes s bielymi psími výkalmi stretávame tak zriedkavo?
Prichádza to znova. V Európe sa prebúdza supervulkán. Ohrozí to milióny ľudí, môže to byť desivé
