28.11.2023 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: shutterstock.com/choi yurim).
Má byť dlhé 170 km, široké sotva niekoľko sto metrov a… dokonca niekoľko sto metrov vysoké. Vo vnútri sa bude ako obrovské mravenisko hemžiť životom až deviatich miliónov ľudí. Taká bude „The Line“, lineárne mesto budúcnosti, ktoré sa má vybudovať v Saudskej Arábii, neďaleko pobrežia Červeného mora. Bude súčasťou obrovského projektu, ktorý Arabi nazvali Neom a predstavujú ho ako „mesto budúcnosti“, ktoré má umožniť „život po rope“.
V Neome má byť všetko bez emisií (výroba energie bude založená na ekologickom vodíku, na ktorého výrobu sa budú používať OZE). Saudi nie sú sami – bohaté „ropné“ štáty Blízkeho východu už prezentujú projekty a plány „života po rope“ a odborníci sa pýtajú, koľko je v nich marketingu a koľko splniteľných sľubov.
Blízky koniec využívania fosílnych palív. Hrozí regiónu „hospodárska katastrofa“?
Zásoby fosílnych palív, ako sú ropa a zemný plyn, boli doteraz pre krajiny Perzského zálivu zárukou bohatstva. S celosvetovým prechodom na obnoviteľné zdroje energie však región čelí hospodárskej katastrofe, konštatuje „Deutsche Welle“ a dodáva, že samotné štáty Perzského zálivu začínajú od fosílnych palív upúšťať. V súčasnosti sa v Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch a Katare budujú zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. „Tieto zariadenia patria medzi najväčšie na svete,“ – zdôrazňuje DW.
Plány bohatých arabských krajín sú pôsobivé, v niektorých prípadoch môžu šokovať. Katar buduje obrovskú solárnu elektráreň, ktorá bude schopná pokryť 10 % energetických potrieb krajiny. Spojené arabské emiráty (SAE) tiež vsádzajú na solárnu energiu – plánujú postaviť najväčšiu solárnu elektráreň na svete. Najfantastickejšie projekty oznámila Saudská Arábia. Saudi chcú realizovať projekt s názvom Neom s lineárnym mestom nazvaným „The Line“ – futuristickým 170 km dlhým objektom, v ktorom by mohlo žiť až 9 miliónov ľudí. Samozrejme, má to byť mesto s nulovými emisiami, založené na vodíkovej energii.
Krajiny v regióne si podobne ako Európska únia stanovujú ciele v oblasti energetickej transformácie. „DW“ vypočítava, že Saudská Arábia chce do roku 2030 vyrábať 50 % elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, zatiaľ čo Spojené arabské emiráty chcú do roku 2050 získať 44 % energie z OZE.
Krajiny v oblasti Perzského zálivu vypúšťajú obrovské množstvo CO2
Medzi komentátormi nechýba názor, že oznámenia o futuristických investíciách sú marketingovou dymovou clonou v čase, keď sa energetická transformácia a odklon od fosílnych palív stáva realitou.
V súčasnosti patria SAE a Saudská Arábia medzi 15 najväčších producentov emisií CO2 spolu s ďalšími krajinami Perzského zálivu Bahrajnom, Ománom, Kuvajtom a Katarom. Na vrchole zoznamu je Katar, ktorý vypúšťa 35,59 tony CO2 na osobu. „Pre porovnanie: Nemecko vypúšťa 8,09 tony na osobu. – pripomína DW.
Mohammad Al-Saidi, profesor výskumu v Centre pre trvalo udržateľný rozvoj Katarskej univerzity, hovorí (v rozhovore pre „DW“), že región skutočne dosahuje značný pokrok pri dosahovaní svojich ambicióznych cieľov, ale že prechod na obnoviteľné zdroje energie nie je poháňaný len obavami o životné prostredie. „Podľa Al-Saidiho je jednou z hlavných motivácií tejto zmeny uvoľnenie zásob fosílnych palív na vývoz, čím sa maximalizujú súčasné zisky,“ – DW uvádza.
Na tomto mieste dodajme, že spomínaná Saudská Arábia je nielen významným svetovým producentom a predajcom fosílnych palív (ropy a plynu), ale aj ich spotrebiteľom. Stačí povedať, že v roku 2020 bola Saudská Arábia štvrtým najväčším spotrebiteľom ropy na svete a šiestym najväčším spotrebiteľom zemného plynu (na predaj do zahraničia zostalo menej fosílnych palív).
Klimatická kríza zasiahla arabské krajiny
Klimatické zmeny sa stali faktom a zvyšovanie teplôt by mohlo byť obzvlášť akútne práve v oblasti Perzského zálivu alebo na celom Blízkom východe.
Podľa odborníkov by globálne zvýšenie teploty o 1,5 stupňa Celzia do roku 2050 znamenalo pre krajiny Perzského zálivu pravdepodobne zvýšenie o štyri stupne. „DW“ pripomína, že v regióne už teraz strašia horúčavy presahujúce 50 stupňov Celzia, pričom priemerné teploty sú oveľa vyššie ako vo zvyšku sveta. Objavujú sa čierne scenáre, ktoré predpovedajú letné teploty v oblasti Perzského zálivu, ktoré znemožnia ľudský život, prinajmenšom takým spôsobom, aký považujeme za normálny dnes.
Život po rope – nie príliš vzdialená perspektíva
Nakoniec sa však kohútik s peniazmi z fosílnych palív uzavrie, uzatvára DW a pripomína, že pokles dopytu po rope by mohol zlikvidovať bohatstvo regiónu už za 15 rokov (prognóza Medzinárodného menového fondu). Krajiny Perzského zálivu preto hľadajú alternatívne zdroje príjmov.
Aj vývoz solárnej energie sa zdá byť atraktívnou alternatívou k fosílnym palivám. Hovoríme o krajinách, kde slnko svieti po celý rok, čo umožňuje veľkú výrobu z fotovoltaických fariem.
„V krajinách Perzského zálivu môže každý štvorcový meter pôdy vybavenej solárnymi panelmi ročne poskytnúť toľko energie ako 1,1 barelu ropy,“ – vypočítava DW.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Ako umývať solárne panely, aby ste ich nepoškodili? Zmiešajte tento produkt s čističom okien
Stavia sa najdlhší železničný tunel na svete. Prípravy trvali 15 rokov, spojí dve metropoly
