14.6.2024 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: shutterstock/David Pereiras).
Viola (38) nám opísala svoj ťažký a dojímavý príbeh plný emócií. Vydávala sa v 35. rokoch za Juraja, muža, ktorý pre ňu zosobňoval mužnosť, silu, krásu a inteligenciu. Zrazu zostala sama v najťažších chvíľach, keď sa rozhodol dať prednosť svojim záľubám a kamarátom, namiesto toho, aby jej bol v chorobe oporou.
Nižšie nájdete list od našej čitateľky a radi by sme Vás povzbudili, aby ste nám poslali svoje názory a vlastné príbehy na adresu: info@vasenvtebe.sk. Vybrané emaily zverejníme na Vášeň v tebe.
Život s mužom a jeho priateľmi
Ešte počas štúdia na VŠ som pochovala svojich rodičov. Obaja zomreli na rakovinu. Vydávala som sa v 35. rokoch za Juraja, ktorý bol pre mňa zosobnením mužnosti, sily, krásy a inteligencie. Svadobnú cestu sme prežili v Grécku. Cítila som sa veľmi šťastná. Môj manžel však vždy veľmi času venoval sám sebe, fitku, behával, kamošom, navštevoval diskotéky. Aj keď mal už 36 rokov tak rád trávil čas sám s priateľmi na rôznych chatách, rád chodieval na diskotéky a zabával sa. Nikdy som mu nebránila, ale ani som tým nebola nadšená.
Chcela som totiž veľmi dieťa a tiež som chcela začať stavať dom, ale zdalo sa, že on veľmi o to práve nejaví záujem. Stále som bola trpezlivá, hoci vždy po práci išiel s kolegami na pivo. Soboty nikdy netrávil so mnou. Nedele sme trávili spolu. Nevadilo mi to, nechcela som mu nič zakazovať. Začalo však už toho byť veľa.
Rakovina – „Môj život sa mi razom zosypal“
Počas Vianoc som doma z ničoho nič odpadla a skončila som v nemocnici. Už dlhšie predtým som sa cítila unavená a nejaká podráždená. Nachádzala som si aj modriny na rukách. Pripisovala som to únave z práce. Výsledky krvi však mi zničilo moje sny. Doktorke sa niečo nezdalo a poslala ma na hematológiu. Tam mi zistili, že trpím leukémiou. Rakovina ma zastihla nepripravenú. Môj život sa mi razom zosypal ako domček z karát. Nevedela som, čo mám robiť.
S plačom som to doma povedala manželovi. Nevedel, čo má povedať, bol zjavne v šoku, ale objal ma a povedal, že to spolu zvládneme. Nevedela som, čo ma čaká. Bola som zúfalá, začala som chodiť okamžite na chemoterapie a cítila som sa ešte horšie ako predtým.
Chemoterapia na dlhé trate
Keď som prišla domov z nemocnice, vracala som, bola som slabá, malátna, nemala som síl. V práci som dala výpoveď. Živiteľom rodiny sa stal iba manžel, ktorý mi však nevedel byť náležitou oporou. Domov sa vracal unavený, bola som celé dni sama, po práci neporušil svoj zvyk, chodiť s kamošmi na dve pivá. Vracal sa domov o 20. hodine večer. Cítila som, že niečo sa deje. Keď mi bolo najhoršie, nebol pri mne.
Bola som na všetko sama. Dokonca neodpovedal ani na moje SMS správy. Na chemoterapie som chodila sama autobusom, nezaviezol ma tam autom. Jeho život boli kamoši, koníčky, fitko a pivo. Niekedy so mnou prehodil pár slov, ako sa mám, ale nič výnimočné. Bola som pre neho zjavnou príťažou.
Navždy zbohom
Manžel sa mi otočil chrbtom, keď som najviac potrebovala jeho lásku, podporu a starostlivosť. On dával prednosť svojím kamošom a vlastným sebeckým záľubám. Úplne zlyhal ako manžel a aj človek. Po ukončení prvého cyklu chemoterapie som požiadala o rozvod. Nebol ani šokovaný, nevedel, čo má povedať. Zjavne, bolo naňho príliš veľa mať doma ťažko chorú manželku, o ktorú sa mal starať.
Rozvodom sa mu uľavilo. Ja som zostala sama a naďalej bojujem s chorobu. Odsťahovala som sa 350km k sestre, rodičov už nemám. Sestra sa o mňa stará, keď ja nie som schopná postarať sa sama o seba. Juraj mi občasne napíše, ako sa mám, ale ja už nereagujem. Nechal ma samú v mojom boji. Toto mu nikdy nezabudnem. Zdá sa, že mu sľub, v dobrom aj v zlom nič nehovorí…
Viola, 38 rokov, posielajte nám svoje príbehy a podeľte sa s nami o Vaše starosti.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Šokujúce zistenie po rokoch manželstva
Upratuje, varí, perie, ale jej manžel tvrdí, že „nič nerobí“. Dala mu lekciu. „Rozveď sa s ním“
