28.04.2025 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: shutterstock.com/Gorodenkoff).
Aké vlastnosti má inteligentný človek? Niektorí ľudia fungujú spôsobmi, ktoré sa vymykajú typickým vzorcom. Nie je to len logické myslenie, ale aj súbor vlastností, ktoré sa dajú zdediť alebo rozvíjať. Psychológovia analyzujú tento jav už roky a vyvodzujú konkrétne závery.
Foto: shutterstock.com/Gorodenkoff
Inteligencia nie je číslo v teste ani suchá definícia z učebnice psychológie. Skôr ide o komplexný tanec myšlienok, emócií a správania, ktorý možno vidieť v každodenných rozhodnutiach. Možno poznáte niekoho, kto rýchlo vymieňa fakty, ale zároveň dokáže prelomiť napätú atmosféru jediným vtipom.
Alebo niekoho, kto len zriedka povie „viem“ a častejšie nám dáva najavo, že chce niečo pochopiť. Inteligencia nie vždy kričí, pretože niekedy len dobre počúva. A ak sa pozriete pozorne, môžete vidieť niekoľko správania, ktoré sa u obzvlášť inteligentných ľudí opakujú s prekvapujúcou pravidelnosťou.
Aké sú typy inteligencie? Ako sa ukázalo, je ich až 8
Inteligencia vytvára celý rad možností, ktoré v každom človeku rozkvitajú jeho vlastným jedinečným spôsobom. Psychológ Howard Gardner navrhol koncept viacerých inteligencií, čím spochybnil presvedčenie, že existuje len jeden „správny“ spôsob, ako byť inteligentný. Niektorým ľuďom je ľahšie používať slová, iní sú skvelí v narábaní s priestorom, hudbou, pohybom alebo medziľudskými vzťahmi.
Gardner rozlišoval osem nezávislých typov inteligencie: lingvistickú, logicko-matematickú, hudobnú, priestorovú, motorickú, sociálnu, intrapersonálnu (smerovanú dovnútra) a prirodzenú. Ukázal, že každý z nás môže zažiariť v inej oblasti, bez ohľadu na to, či sa cítime pohodlnejšie s knihou, mapou, hudobným nástrojom alebo v lese. Ale bez ohľadu na to, ktorá z týchto schopností je dominantná, existujú určité spoločné vzorce správania, ktoré možno pozorovať u mimoriadne inteligentných ľudí a ktoré naďalej fascinujú odborníkov na celom svete.
Aké vlastnosti má inteligentný človek? Skús sa nimi pochváliť
Namiesto toho, aby sa psychológovia zameriavali výlučne na to, v čom je niekto dobrý, začali sa zaoberať tým, ako ľudia myslia, reagujú a fungujú v každodenných situáciách. Hoci existuje veľa výskumov, jedna vec zostáva nezmenená – nejde len o schopnosť počítať alebo pamätať si. Medzi odpoveďami používateľov Quory (miesta, kde používatelia internetu zdieľajú svoje vedomosti a myšlienky), ktoré si získali potlesk vedcov, sa opakuje osem špecifických čŕt:
Prispôsobivosť
Inteligencia nie je rigidné pravidlá konania, ale schopnosť prispôsobiť sa situáciám. Výskum publikovaný American Psychological Association naznačuje, že ľudia s vysokým IQ s väčšou pravdepodobnosťou zmenia svoje akčné stratégie, keď si to situácia vyžaduje. Podľa mnohých psychológov vrátane Roberta J. Sternberga je kognitívna flexibilita základom praktickej inteligencie, ktorá pomáha v reálnom živote, nielen v testoch.
Foto: shutterstock/Kateryna Onyshchuk
Vedomie vlastných hraníc
Za tento klasický objav vďačíme Davidovi Dunningovi a Justinovi Krugerovi, ktorí v roku 1999 opísali takzvaný Dunning-Krugerov efekt. Ukázali, že ľudia s nižšími intelektuálnymi kompetenciami majú tendenciu ich preceňovať, zatiaľ čo tí, ktorí sú skutočne inteligentní, si viac uvedomujú svoje vlastné nedostatky, a preto sa učia rýchlejšie.
Zvedavosť
Foto: shutterstock/pathdoc
Štúdia publikovaná v roku 2016 výskumníkmi z University College London (ako súčasť rozsiahlej Národnej štúdie vývoja dieťaťa) sledovala vývoj detí po celé desaťročia. Ukázalo sa, že tie s vyšším IQ sú v dospelosti otvorenejší novým skúsenostiam, čo naznačuje, že intelektuálna zvedavosť je trvalou súčasťou inteligencie.
Otvorenosť
Psychológovia Scott Barry Kaufman a Jordan Peterson skúmali vzťah medzi otvorenosťou voči skúsenostiam a výkonom v kognitívnych testoch. Otvorenosť, ako súčasť tzv. veľkej päťky osobnostných čŕt, významne koreluje s vyššou inteligenciou, pretože naznačuje ochotu spracovávať nové informácie a meniť svoj postoj v reakcii na fakty.
Osamelosť ich netrápi
Podľa výskumu Normana P. Li a Satoshiho Kanazawu, publikovaného v British Journal of Psychology, ľudia s vyšším IQ s menšou pravdepodobnosťou pociťujú potrebu intenzívnych sociálnych kontaktov. Namiesto toho čerpajú uspokojenie z vlastnej spoločnosti a hlbších foriem reflexie, ktoré výskumníci nazvali „efekt inteligentného samotára“.
Sebakontrola
V roku 2009 výskumníci z Yale University uskutočnili experiment publikovaný v časopise Psychological Science, v ktorom si účastníci vybrali medzi okamžitou alebo oneskorenou odmenou. Ľudia s lepšou schopnosťou oddialiť uspokojenie majú vyššie IQ a lepšie vyvinuté oblasti mozgu zodpovedné za plánovanie a sebaovládanie.
Zmysel pre humor
Výskum Gretchen M. Reevovej a jej kolegov z California State University ukázal, že schopnosť vytvárať vtipný obsah koreluje s vyšším skóre vo verbálnych testoch. Potvrdil to aj tím Ulrike Willingerovej – profesionálni komici dosahujú v testoch IQ lepšie výsledky ako priemerní subjekty.
Foto: shutterstock/Balaguta Evgeniya
Empatia
Daniel Goleman, autor knihy „Emocionálna inteligencia“, dokázal, že empatia nie je len schopnosť cítiť emócie iných, ale aj základ efektívneho sociálneho fungovania. Empatickí ľudia si rýchlejšie budujú vzťahy a lepšie sa vyrovnávajú s ťažkými situáciami.
Ako vidíte, inteligencia má mnoho „tvárí“. A často nie taký, aký naznačuje stereotyp. Môže sa prejaviť mlčaním namiesto výrečnosti, empatiou namiesto matematických vzorcov. Niekedy to nie sú okázalé gestá, ale pozornosť a reflexy, ktoré robia človeka skutočne inteligentným.
Považujete sa za inteligentného človeka? Pozývame vás, aby ste sa zapojili do prieskumu a zanechali komentár.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Štyri piliere skutočného šťastia: Čo naozaj potrebujeme, aby sme sa cítili naplnení?
Keď zazvoní telefón, prepadnú panike. Zamestnávatelia organizujú školenia v… rozhovoroch
Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News.
