Dnes je najdepresívnejší deň v roku. Prečo máte právo cítiť sa v modrý pondelok horšie?

15.1.2024 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: shutterstock/New Africa).

Už viac ako desať rokov je každý tretí januárový pondelok považovaný za najsmutnejší a najdepresívnejší deň v roku. Väčšina z nás sa vraj dnes bude sťažovať, že sa cíti horšie. Prečo a či je to naozaj tak? Alebo je to všetko len marketingový trik a kolektívnu malátnosť nám niekto nahovoril? Vysvetlíme vám záhadu, ktorá sa skrýva za fenoménom modrého pondelka a januárového poklesu nálady. Prečítajte si štyri dôvody, prečo máte právo cítiť sa v tento deň horšie. Možno po ich rozlúštení zistíte, že Modrý pondelok nie je taký depresívny, ako sa zdá.

Nemáte radi pondelky? Nie ste jediní

Každý z nás má dni, keď sa po prebudení cíti úzkostlivo, ťažko a neisto, bez konkrétneho dôvodu. Keď sa tento stav predlžuje, človek môže mať sezónny pokles nálady alebo dokonca depresiu. Medzi charakteristické príznaky v oboch prípadoch patrí chronická únava, letargia, znížená motivácia k činnosti, nervozita a podráždenosť, izolácia od blízkych a priateľov, pocity beznádeje, znížené sebavedomie, znížené libido a pocity úzkosti. U niektorých ľudí sa môžu vyskytnúť aj problémy s prejedaním alebo priberaním.

Podľa mnohých sa v dnešnej dobe takýto pocit stáva štatisticky viac ľuďom. Jeho vyvrcholením má byť Depresívny pondelok alebo Modrý pondelok. O čo presne ide?

Modrý pondelok – čo to je?

Modrý pondelok je údajne najdepresívnejší deň v roku. Ide o relatívne nový termín, ktorý v roku 2004 zaviedol britský psychológ Cliff Arnall a ktorý tento deň určil pomocou špeciálneho matematického vzorca. Mal zohľadňovať psychologické, ekonomické a poveternostné faktory, a dokonca – aj čas, ktorý zostáva do najbližších Vianoc. Jeho výpočty ukázali, že januárové pondelky môžu byť veľmi depresívne.

Stojí za to vedieť, že až do roku 2011 pripadal Modrý pondelok na štvrtý januárový pondelok. V súčasnosti sa však za modrý pondelok považuje tretí pondelok v januári. Za zlú náladu malo byť zodpovedné nízke vystavenie spoločenskému svetlu, prvé sklamania v novom roku a zintenzívnenie pracovných povinností v tomto období.

Za všetkým však bol iný dôvod – marketingový. Cliff Arnall vymyslel Modrý pondelok v mene cestovnej kancelárie. Cieľom kampane bolo zvýšiť predaj zájazdov, ktoré mali byť liekom na zlú náladu.

Väčšina psychológov považuje modrý pondelok za pseudoteóriu a spochybňuje jeho dôveryhodnosť, ale v kultúre a v ľudovom povedomí sa tento termín uchytil. Uvádzajú ho sociálne médiá, influenceri, osobní tréneri a niektorí lekári. Januárová skľúčenosť, ako vidno, je taký bežný jav, že mnohým ľuďom zlepšuje náladu už len samotná predstava, že v tom nie sme sami.

Koho sa modrý pondelok týka najviac?

Sezónna afektívna porucha, známa aj ako sezónna porucha nálady, je špecifický pokles nálady, ktorý môže súvisieť so zmenou ročných období.

Sezónne poklesy nálady sa najčastejšie vyskytujú na jeseň a v zime. Postihuje päť až desať percent populácie. Príznaky sezónnych výkyvov nálady sa objavujú v cykloch s príchodom konkrétneho ročného obdobia. Problém v drvivej väčšine postihuje ženy, ktoré tvoria až 80 percent všetkých pacientov. Dôležitým znakom sezónnej afektívnej poruchy je opakovanie. Niekedy sa sezónne poklesy nálady kombinujú so sebadeštruktívnym konaním – zneužívaním návykových látok, sebapoškodzovaním alebo pokusmi o samovraždu.

Modrý pondelok – dôvody, prečo sa v januári cítime horšie

Odkiaľ pochádza sezónny pokles nálady? Pozrime sa na štyri časté dôvody, prečo môže byť tento pondelok pre niektorých obzvlášť ťažký. Možno po ich odhalení zistíte, že Modrý pondelok nie je až taký depresívny, ako sa vykresľuje, alebo príjemnejšie, pochopíte, odkiaľ pokles formy pochádza.

1. Príliš tmavé a príliš chladné podnebie

Jednou z príčin tohto javu môže byť výrazne nižšia – až stonásobne nižšia – úroveň svetla ako v lete. Január je mesiac, keď sa mnohé regióny na severnej pologuli stretávajú s drsnou zimnou klímou. Krátke dni, nedostatok slnečného svitu a nízke teploty môžu výrazne ovplyvniť našu náladu. Štúdie naznačujú, že nedostatok prirodzeného slnečného svetla môže viesť k zníženiu hladiny serotonínu, neurotransmitera, ktorý ovplyvňuje dobrú náladu.

2. Do práce alebo depresívny návrat do rutiny po Vianociach

Po sviatočnom období plnom voľných dní, rodinných stretnutí a oddychu sa v polovici januára často vraciame ku každodenným povinnostiam a rutine. Náhla zmena životného tempa môže vyvolať pocit depresie a únavy. V práci môžete pociťovať pokles motivácie a príznaky pracovného vyhorenia.

3. Nový rok, staré ja alebo keď plnenie novoročných predsavzatí namiesto povzbudenia frustruje

Mnohí z nás si na začiatku roka stanovujú ambiciózne ciele a novoročné predsavzatia. Nový rok, nové ja. Schudnem, prestanem fajčiť, naučím sa španielsky, začnem behať, zmením prácu – sľubujeme si. Keď však po dvoch týždňoch snaženia príde „modrý pondelok“, často začneme pociťovať tlak a frustráciu a narazíme na prvé ťažkosti pri ich dosahovaní. To môže viesť k pocitu zlyhania a nižšiemu sebavedomiu.

4. Január s novým rozpočtom – finančná prognóza

Január je tiež mesiacom, keď mnohí z nás čelia finančným problémom po období intenzívneho vianočného míňania. Pri pohľade na faktúry, splátky úverov, infláciu a premýšľaní, ako pokryť všetky výdavky, je ľahké upadnúť do stavu úzkosti a smútku. Začiatok roka je časom plánovania celého rodinného rozpočtu na nasledujúci rok – plánovanie dovoleniek, investícií alebo rekonštrukcií – môže byť celkom obohacujúce, ale môže vám aj zamotať hlavu.

Sezónne poklesy nálady – ako si pomôcť?

Máte chuť celý deň ležať v posteli pod dekou, jesť nezdravé pochutiny a pozerať béčkové filmy? Na tom nie je nič zlé. Niekedy je dobré dovoliť si byť slabý. Je dôležité si uvedomiť, že zlé dni sa stávajú každému z nás a sú úplne normálne. Takéto epizódy však treba odlišovať od chronických a oveľa závažnejších sezónnych poklesov nálady, ktoré môžu byť spojené s viacerými znepokojujúcimi príznakmi. Pri podozrení na sezónnu afektívnu poruchu je potrebné v prvom rade vyhľadať pomoc odborníka. Odporúča sa návšteva psychiatra alebo psychológa.

Pri poklesoch nálady na jeseň a v zime má veľmi dobré výsledky fototerapia, t. j. liečba svetlom. Ide o bezpečnú metódu, ktorú možno použiť u väčšiny pacientov. Ďalšou možnosťou môže byť farmakologická liečba.

Oplatí sa tiež dbať na svoj životný štýl. Dôležitá je zdravá strava bohatá na vitamíny a minerály, ktoré zlepšujú náladu, a dostatočná dávka fyzickej aktivity. Počas chladných mesiacov nezabúdajte na pohyb na čerstvom vzduchu. Vzhľadom na obmedzený prístup slnečného svetla sa oplatí absolvovať najmä ranné a skoré popoludňajšie prechádzky, aby ste zachytili chvíle, keď je za oknom ešte jasno.

Nemali by ste zabúdať ani na doplnenie mikroživín a vitamínov. Je vhodné vopred sa poradiť so svojím lekárom alebo lekárnikom, ktorý vám poradí, ktoré látky zaradiť do každodennej stravy. Dobrým nápadom môže byť napríklad doplnenie melatonínu a vitamínu D.

POZOR: Ak ste pri čítaní tohto článku aspoň na chvíľu pocítili, že aj vy môžete pociťovať účinky modrého pondelka, hoci ste sa predtým cítili úplne normálne – nenechajte sa poblázniť. Náš život – ako zdôrazňujú psychológovia – nie je a ani by nemal byť dokonalý, bezstarostný a zbavený smútku. Úsmev nalepený na tvári nie je zárukou šťastia a duševného zdravia. Žite teda svoj život normálne a neriešte, ako sa cítia ostatní.

Redakcia Vášeň v tebe.

Súvisiace články:

Nedostatok vitamínu D zvyšuje riziko chronických ochorení. Na zozname sú okrem iného cukrovka, RA, hashimoto

Dvanásť „križiakov“ proti rakovine. Na zozname: kapusta, brokolica a ružičkový kel