22.08.2024 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: Pixabay/martyndix).
Známe príslovie hovorí, že „každý je taký starý, ako sa cíti“. Výskum vedcov z Humboldtovej univerzity v Berlíne ukázal, že ľudová múdrosť neprichádza z ničoho nič. Článok publikovaný vo vedeckom časopise „Psychology and Aging“ ukazuje, že hranica staroby sa stále posúva.
Sedemdesiatka, nová šesťdesiatka
Keď sa pred 25 rokmi začal výskum, vo všeobecnosti sa za vek staroby považoval vek „nad šesťdesiatku“, no ako výskum pokračuje, táto veková hranica sa posunula o desať rokov.
„Je zrejmé, že naše vnímanie a predstava o starobe sa časom mení. Dnes ľudia v strednom a vyššom veku veria, že staroba začína neskôr ako ich rovesníci pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi“
– povedal hlavný autor štúdie doktor Markus Wettstein.
Generačný rozdiel vidno z odpovedí ľudí narodených v roku 1911, ktorí verili, že staroba začína okolo 71. roku a tých, ktorí sa narodili v roku 1956 – pre nich bola veková hranica 74-75 rokov.
„Každý je taký starý, ako sa cíti“
Generačný rozdiel bol viditeľný aj u starších ľudí pri otázke, kedy sa im začala staroba. Ľudia narodení v rokoch 1911 až 1935 si stanovili skoršiu vekovú hranicu ako ľudia narodení po roku 1935.
Vnímanie hranice staroby závisí nielen od generácie. Ako sa ukazuje, vplyv má aj pohlavie. Ženy sa považujú za mladé dlhšie a vek staroby stanovujú v priemere o 2,5 roka neskôr ako muži. Navyše, čím boli respondenti starší, tým väčší bol rozdiel medzi vekom, v ktorom začína staroba u žien a mužov. Mohli by sa ženy cítiť a zostať mladé dlhšie? Alebo sa možno viac boja starnutia?
Ďalšou pravidelnosťou, ktorú si vedci všimli, bola otázka duševného aj fyzického zdravia. Ľudia, ktorí boli osamelí, v zlom psychickom stave alebo trpiaci chronickými chorobami, udávali prah staroby skôr ako zdraví ľudia, ktorým pohoda a kondícia dodávali pocit sily. Pre nich sa staroba začala oveľa neskôr.
Ameriku neobjavili
Výskum vedcov z Berlína tiež dokázal zásadu, ktorú snáď každý z nás aspoň raz spozoroval, ak nie na sebe, tak na svojich blízkych: čím sme starší, tým viac posúvame hranicu nástupu staroby. Na otázku, kedy začala staroba, respondenti, ktorí mali 64 rokov, uviedli priemerný vek 74,4 roka. Keď však dostali rovnakú otázku, keď dosiahli vek 74 rokov, vôbec sa nepovažovali za starých ľudí a v priemere stanovili hranicu staroby na 76,8 roka.
Prečo starneme neskôr?
Cieľom štúdie bolo objaviť hranicu, za ktorou sa v ľudskom vedomí začína staroba. Vedci si preto nekládli otázky o dôvodoch posunutia hranice. Doktor Markus Wettstein však prichádza k záveru, že dôvodom neskoršieho starnutia je zvyšujúca sa priemerná dĺžka života a rozvoj medicíny, ktorý umožňuje dnešným seniorom zostať zdravší, než v čo mohli dúfať ich rovesníci spred 20 rokov. Bez významu nie je ani lepšia životná úroveň a mentálne aj fyzické aktivity, ktorým sa seniori venujú.
25 rokov výskumu
Vedci z Humboldtovej univerzity v Berlíne preskúmali 14-tisíc ľudí vo veku 40-100 rokov. Každý dostal otázku, kedy začína staroba. Výskum prebiehal 25 rokov a každých štyri až päť rokov mali respondenti opäť uviesť vek, v ktorom ich možno považovať za starých.
Výskum nemeckých vedcov dokazuje, že starneme neskôr, respektíve staroba pre nás začína neskôr. Čo je podľa psychológov dobrá správa, pretože si vďaka tomu udržiavame telo a mozog v lepšej kondícii, zapájame sa do nových aktivít s vierou, že „na starobu ešte bude čas“.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Modelku napadol jej vlastný imunitný systém. Prišla o nos a podstúpila 9 operácií. „Čas sa krátil“
Jeden detail spôsobuje, že starneme na vlastnú žiadosť. Takto sa líčia tisíce žien
Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News.