5.10.2024 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: shutterstock/nika-lit).
Špenát je listová zelenina, ktorá je už dlho cenená pre svoje mnohé zdravotné výhody. Obsahuje mnoho cenných živín, ako sú vitamíny, minerály a bioaktívne zlúčeniny, ktoré sú zdraviu prospešné. Oplatí sa ho zaradiť do svojho jedálnička, najmä ak sa chcete postarať o svoju pečeň.
Foto: shutterstock/nika-lit
Špenát preslávila chyba nemeckého chemika. Aká je pravda o tejto zelenine?
Špenát – mnohými v detstve nenávidený, podávaný ako mletá, varená kaša. Hoci prvý dojem mohol byť nepriaznivý, oplatí sa dať tejto zelenine druhú šancu, najmä v dospelosti.
Okrem toho sa táto listová zelenina nemusí podávať horúca! Tak ako máme radi šalát, aj špenát má niečo do seba, pretože sa dá jesť surový.
Prečo zaradiť špenát do svojho jedálnička? Všetko pre jeho bohatstvo ukryté v zelených listoch. Špenát je bohatý na:
- vitamíny K, A a C
- kyselinu listovú
- vitamín B9
Tie prispievajú k zdravým kostiam a správnej zrážanlivosti krvi, zdravému imunitnému systému a zdravej pokožke, vlasom a nechtom, ako aj k správnemu vývoju buniek v našom tele.
O celosvetovej popularite špenátu však rozhodol jeho obsah železa. Tento príbeh je jedným z najznámejších príkladov vedeckého omylu, ktorý sa časom stal mýtom.
Dlhé roky sa verilo, že špenát obsahuje mimoriadne vysoké množstvo železa, čo prispelo k jeho popularite ako „superpotraviny“. Pravda je však trochu iná.
Nemecký chemik Erich von Wolf skúmal chemické zloženie rôznych druhov zeleniny. Počas svojho výskumu zistil, že špenát obsahuje približne 35 mg železa na 100 g, čo by bolo mimoriadne veľa. Ukázalo sa však, že išlo o chybu spôsobenú prepočtom čiarky. Skutočný obsah železa je približne 3,5 mg na 100 g špenátu, čo je desaťkrát menej, ako sa pôvodne uvádzalo.
Chyba bola opravená v 30. rokoch 20. storočia a hoci je rozdiel značný, správna hodnota – 2,7 až 3,5 mg železa na 100 g špenátu – stále robí túto zeleninu vynikajúcim zdrojom tohto minerálu.
Nielen železo a vitamíny. Takto špenát chráni pečeň
Hoci omyl nemeckého chemika negatívne ovplyvnil vnímanie tejto zeleniny, nie je to len obsah železa, čo by nás malo viesť pri zaraďovaní špenátu do nášho denného jedálnička.
- Špenát obsahuje aj horčík, ktorý je dôležitý pre činnosť svalov a nervovej sústavy, a vápnik – kľúčový pre zdravé kosti a zuby.
- Pozornosť by sme mali venovať aj antioxidantom v špenáte, ako sú luteín, zeaxantín a betakarotén, ktoré pomáhajú chrániť telo pred voľnými radikálmi a starnutím buniek.
Práve vďaka obsahu antioxidantov (napr. vitamínu C a betakaroténu) má špenát ochranný účinok na pečeň. Podporuje detoxikáciu organizmu, ktorá prebieha v tomto orgáne. Môže tiež chrániť pečeňové bunky pred poškodením a zlepšovať celkové fungovanie tohto orgánu.
Ako najlepšie jesť špenát? Rozvarená kaša môže byť minulosťou
Ukázalo sa, že na naše telo vôbec nepôsobí najlepšie zelená kaša z dlho vareného drveného špenátu. Výborný bude krátko povarený alebo dokonca blanšírovaný špenát v celých listoch.
Niekoľkominútové varenie dokáže znížiť obsah kyseliny šťaveľovej, čo zlepšuje vstrebávanie vápnika a železa. Dôležité je nerobiť to príliš dlho, pretože dlhodobá tepelná úprava znižuje obsah vitamínov (najmä vitamínu C).
Dobre pôsobí aj surový špenát podávaný napríklad v šaláte. Práve vtedy získame najviac z bohatstva vitamínov a minerálov. Ľudia s problémami s obličkami by sa však mali mať pred touto formou na pozore.
Ak chcete z tejto zeleniny získať čo najviac, oplatí sa špenát zaliať tukom, napríklad olivovým olejom. Tento postup varenia zlepšuje vstrebávanie vitamínov rozpustných v tukoch, ako sú vitamíny A a K.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Špenát už nikdy nezhorkne. Pripravte ho tak, ako ho pripravovala moja babička
Listová zelenina nielen dobre chutí, ale aj zlepšuje trávenie. Jem ich ráno a kilá miznú
Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News.
