14.3.2025 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: shutterstock.com/Georgi Fadejev).
Vedci potvrdzujú: Rozhovory so sebou samým nie sú znakom šialenstva, ale prejavom inteligencie a emocionálnej vyspelosti. Objavte, ako vám môže táto jednoduchá technika zmeniť život k lepšiemu.

Foto: shutterstock.com/Georgi Fadejev
Mnohí z nás to zažili – prichytíme sa, ako si niečo mrmleme popod nos, a okamžite sa obzeráme, či nás niekto nepočul. V detstve nám často hovorili, že rozprávanie sa so sebou je čudáctvo alebo dokonca dôvod na obavy. Najnovšie vedecké výskumy však dokazujú presný opak. Ľudia, ktorí vedú dialógy sami so sebou, lepšie zvládajú každodenné úlohy, rýchlejšie sa učia a efektívnejšie kontrolujú svoje emócie. Pozrime sa na sedem presvedčivých dôvodov, prečo by ste sa mali prestať hanbiť za túto užitočnú techniku.
Mozog na plné obrátky: Prečo nám rozprávanie pomáha sústrediť sa
Skladáte nábytok podľa komplikovaného návodu? Skúšate nový recept? Opravujete bicykel? Hlasné vyslovovanie jednotlivých krokov vám pomôže udržať myšlienky v poriadku a sústrediť sa na úlohu. Keď si povieme: „Najprv pripevním policu A k stene B pomocou skrutiek C,“ náš mozog lepšie spracuje informácie a zníži sa pravdepodobnosť chýb.
Táto technika funguje najmä pri komplexných úlohách, ktoré vyžadujú presnosť a postupnosť. Naše sluchové vnímanie totiž aktivuje ďalšie časti mozgu, čím posilňuje našu schopnosť sústrediť sa. Navyše, keď počujeme vlastné inštrukcie, vytvárame si akúsi kontrolnú bariéru proti impulzívnym rozhodnutiam.
Stres pod kontrolou: Ako nám vlastný hlas pomáha v ťažkých chvíľach
Ocitli ste sa niekedy v stresujúcej situácii a začali ste spontánne hovoriť sami so sebou? Tento prirodzený mechanizmus nám pomáha zvládať náročné momenty. Ľudia cestujúci osamote alebo prechádzajúci sa po neznámych miestach často intuitívne začnú rozprávať sami so sebou, čo im dodáva pocit bezpečia a kontroly.
Keď nahlas vyslovíme svoje obavy: „Je to len pohovor, zvládla si už ťažšie veci,“ alebo „Dýchaj pokojne, všetko bude v poriadku,“ pomáhame svojmu mozgu spracovať stres a znížiť hladinu kortizolu. Vlastný hlas pôsobí upokojujúco a vytvára ilúziu spoločnosti, čo je pre nás ako spoločenské bytosti mimoriadne dôležité.
Učenie na jednotku: Prečo si zapamätáme viac, keď hovoríme nahlas
Študenti medicíny, práva či jazykov to dobre vedia – keď si učivo opakujú nahlas, zapamätajú si ho oveľa lepšie. Nie je to náhoda. Výskumy potvrdzujú, že verbalizácia učebnej látky aktivuje viacero zmyslových dráh v mozgu, čím sa posilňuje tvorba pamäťových stôp.
Keď si nahlas opakujeme: „Srdce pumpuje krv do pľúc cez pľúcnicu,“ alebo „Francúzske sloveso ‚être‘ znamená byť,“ zapájame nielen vizuálnu, ale aj sluchovú pamäť. Táto dvojitá stimulácia výrazne zvyšuje šancu, že si informáciu zapamätáme. Navyše, počúvanie vlastného hlasu nám pomáha identifikovať medzery vo vedomostiach a lepšie pochopiť zložité koncepty.
Športové výkony a umelecké výzvy: Tajná zbraň profesionálov
Nie je náhoda, že špičkoví športovci si pred dôležitým zápasom šepkajú motivačné frázy. Tenisti, golfisti či basketbalisti používajú samomotiváciu prostredníctvom reči ako nástroj na zlepšenie výkonu. „Sústredím sa na loptičku,“ „Dýcham pokojne,“ „Teraz presne“ – takéto jednoduché vety pomáhajú udržať koncentráciu a zlepšiť výsledky.
Podobne aj herci, hudobníci a tanečníci často hovoria sami so sebou pred vystúpením. Táto technika znižuje trému a pomáha sústrediť sa na podstatné aspekty výkonu. Keď si povieme: „Som pripravená, poznám každý tón,“ nastavujeme svoj mozog na úspech a minimalizujeme rušivé myšlienky.

Foto: shutterstock.com/dimid_86
Spracovanie minulosti: Ako nám rozhovor so sebou pomáha pochopiť, čo sa stalo
Po náročnom dni plnom emócií a udalostí potrebujeme čas na spracovanie zážitkov. Rozprávanie sa so sebou je účinný spôsob, ako si utriediť myšlienky a pochopiť, čo sa vlastne stalo. Keď si povieme: „Dnes som sa nahnevala na kolegyňu, pretože som sa cítila nedocenená,“ pomáhame si identifikovať skutočné príčiny našich reakcií.
Tento proces nám umožňuje lepšie porozumieť vlastným emóciám, vyvodiť závery a prijať to, čo sa stalo. Navyše, verbalizácia problémov často vedie k ich zmenšeniu – keď nahlas pomenujeme svoje obavy, zvyčajne zistíme, že nie sú také hrozivé, ako sa zdali v našej hlave.
Negatívne myšlienky na ústupe: Ako ich odhaliť a zmeniť
Náš vnútorný monológ môže byť niekedy krutý. „Nikdy to nezvládneš,“ „Si neschopná,“ „Všetci si myslia, že si zlyhala“ – takéto myšlienky nás bombardujú, často bez toho, aby sme si ich plne uvedomovali. Keď ich však vyslovíme nahlas, okamžite rozpoznáme ich deštruktívnu povahu.
Počuť vlastné negatívne myšlienky je prvým krokom k ich zmene. Keď si povieme: „Počkať, naozaj si myslím, že som úplne neschopná? To predsa nie je pravda,“ začíname proces transformácie negatívneho myslenia na podporujúce a pozitívne. Táto technika je základom mnohých terapeutických prístupov a môžete ju jednoducho využiť aj vy.
Emocionálny odstup: Prečo je dobré hovoriť o sebe v tretej osobe
Skúste sa niekedy osloviť vlastným menom: „Prečo sa tak trápiš, Zuzana?“ alebo „Peter, zvládneš to!“ Znie to zvláštne, ale táto technika má prekvapivo silný účinok. Výskumy ukazujú, že hovorenie o sebe v tretej osobe nám pomáha získať odstup od intenzívnych emócií.
Keď sa na seba pozeráme akoby zvonku, dokážeme situáciu hodnotiť objektívnejšie a racionálnejšie. Tento jednoduchý jazykový trik znižuje stres a úzkosť, pretože nám umožňuje vidieť problém z perspektívy nezaujatého pozorovateľa. Nabudúce, keď budete čeliť náročnej situácii, skúste sa osloviť menom a všimnite si, ako sa vaše vnímanie zmení.
Nebojte sa rozprávať sami so sebou – robte to vedome a s úmyslom. Namiesto negatívneho sebatrýznenia používajte povzbudzujúce a motivujúce frázy. Koniec koncov, kto iný by mal byť vaším najväčším fanúšikom, ak nie vy sami?
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
To nie je výstrednosť, ale prejav inteligencie. Nezvyčajný zvyk „môže rozšíriť vnímanie a myslenie“
Táto vlastnosť je kľúčom k úspešnému vzťahu. A vôbec tu nejde o lásku
Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News.