18.4.2025 Redakcia Vášeň v tebe (Foto:shutterstock/Simona Jurasova).
Ešte pred pár desaťročiami vyzerala Veľká noc úplne inak. Zabudnuté zvyky, magické rituály, aj skutočný pôvod oblievačky — viete, prečo sa kedysi šibalo výhradne za úsvitu a čo znamenali maľované vajíčka?

Foto:shutterstock/Simona Jurasova
Keď pôst naozaj bolel
Dnes si počas pôstu odoprieme čokoládu, občas mäsko. Naše prababičky by len krútili hlavou. Mäso, tuky, mliečne výrobky boli 40 dní tabu. Varila sa kyslá polievka na vode, jedával sa suchý chlieb, fazuľa, zemiaky či kapusta – všetko bez masla a masti.
„Keď sme mali chuť na niečo sladké, žuvali sme sušené jablká. Ale aj to len potajomky,“ spomína 87-ročná pani Mária z východu Slovenska.
Keď sa svätili polia, nie len šunka v košíku
Dnes nosíme do kostola plné košíky. Kedysi sa svätilo všetko – domy, studne, hospodárske zvieratá, dokonca aj hnojiská! Zvieratá sa šibali posväteným vŕbovým prútom, polia sa kropili svätenou vodou, škrupiny z obetovaných vajec sa zakopávali pre úrodnú pôdu.
Bol to sviatok domova, zeme a života v jeho najprirodzenejšej podobe.
Oblievačka ako manželská lotéria
Obliať dievča? Dnes zábava s plastovou pištoľou. Kedysi vážna vec. Ak ťa nikto nepolial, mohla si to odniesť na duši. Ale ak si bola poriadne zmáčaná, možno si sa mohla rovno začať tešiť na svadbu.
„Môj brat raz oblial susedu, lebo sa mu páčila. Tvárila sa, že je nahnevaná, ale na druhý deň prišla v nových šatách. O rok mali svadbu,“ usmieva sa pani Mária.
Šibanie – stará ľúbostná mágia
Šibanie prútom malo jasnú symboliku. Dotyk s nohami, bokmi a rukami dievčaťa znamenal: buď zdravá, krásna, plodná a pracovitá. Išlo o prenesenie životnej sily a priazne. Šibalo sa pred východom slnka, bez kriku a s úctou. Žiadne otĺkanie po hlave!
Dievčatá darovali chlapcom vyfúknuté vajíčka – niekedy s napísaným vyznaním. Ten „vyvolený“ si odniesol viac než len stužku na korbáči.
Zvyk, ktorý prežil dve tisícročia… a možno ho stratíme?
Na Slovensku sa šibe a polieva už vyše 2000 rokov. A predsa sa dnes mnohé mladé ženy nenechajú ani šibnúť. Netušia, že za tým bola kedysi túžba po zdraví, kráse a láske.
„Zvyk bez významu je len smiešna fraška,“ tvrdí etnologička Katarína Nádaská. A dodáva, že tradícia, ak jej nerozumieme, sa ľahko pokriví alebo zanikne.
Prečo už ani nevieme, čo je veľkonočné jedlo?
Jedlo sa kedysi delilo medzi všetkých členov rodiny. Vajce – symbol života – sa krájalo podľa počtu osôb a každý musel zjesť svoj diel. Dnes? Šunku máme celý rok, koláče tiež.
Pečené jahniatko nahradil sladký baranček, tradičné obradové koláče vystriedali bábovky a zákusky z obchodu. A mnohé rodiny už ani netušia, že jedlo, ktoré sa dalo posvätiť v kostole, sa kedysi nesmelo len tak vyhodiť. Zvyšky sa starostlivo sušili, odkladali ako ochrana do domácnosti alebo sa, ak sa už nedali použiť, s úctou spálili.
Zeleň, voda, oheň: symboly, ktoré prežili stáročia
Veľká noc bola kedysi plná symbolických úkonov. Voda mala očistnú a liečivú silu – ľudia sa na Bielu sobotu umývali v potoku, aby boli zdraví po celý rok. Domy, dvor i studne sa kropili svätenou vodou na ochranu pred zlom. Pálili sa bahniatka, ktorých popol sa odkladal a používal na ďalší rok, napríklad na Popolcovú stredu.
Tieto prírodné symboly – voda, oheň, zeleň – prežili stáročia, pretože sú silnejšie než trendy. Zima vždy raz skončí a príroda aj život sa znova prebudia.
Veľká noc ako zrkadlo: Čo hovorí o nás?

Foto: shutterstock/Longfin Media
Kedysi bola sviatkom pôdy, rodiny a prírody. Dnes? Často len dňami voľna, výletom na chatu, alebo predĺženým wellnessom. Ale nie je to škoda?
Možno by stačilo vypnúť telefón, oprášiť starý recept, namaľovať jedno vajíčko a objať svojich blízkych. A vtedy, možno práve vtedy, bude mať Veľká noc opäť svoju pravú moc.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Veľká noc troch znamení zverokruhu bude vzrušujúca. Čaká ich mimoriadne úspešné obdobie
Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News.