„Kniha je univerzom, v ktorom sa nemožné stáva možným, a obrazy, ktoré sprevádzajú písané slovo, znamenajú nové, nepoznané a vzrušujúce dimenzie sveta. Sú sprievodcom k poznaniu, otvárajú okná do svetov fantázie, no predovšetkým nenápadne vedú dieťa po cestičke k človečenstvu. Tento tichý dialóg predpokladá súzvuk so zvedavosťou, hravosťou a nevinným humorom v dušiach detí,“ pripomína Iveta Drzewiecka v časopise Bibiana.
Ako dieťa som mala preukaz v obecnej knižnici. Počas večerov som počúvala Dobšinského rozprávky v ľudovom nárečí, ktoré mi rozprával môj starý otec. Vôňa čerstvo ošúpaného jablka, hrejivá deka, horúci lipový čaj a praskajúce drevo v pecíku – nostalgia môjho detstva.
Dedko rozprával tak, že v okamihu som sa dokázala zasnívať a preniesť do deja rozprávky. Už tam niekde vo mne vzbĺkla vášeň ku knihám a rozprávkam, ktoré si čítam dodnes. Moje prvé leporelo Popoluška si teraz pozerajú moji synovia. Vždy keď vidím túto knihu v ich rukách, spomienky sa mi vracajú a sú krásne, čarovné. Verím, že aj vy ste sa na chvíľku zastavili a myšlienku venujete svojmu detskému ja.
Detstvo a kniha
„Základy čitateľských aktivít každého z nás sa formovali predovšetkým v detstve. Pamätáme si na toho, kto nám recitoval prvé veršíky, čítal rozprávky. Spomíname si na svoju prvú knižku. Prežívali sme dobrodružstvá hrdinov našich kníh, objavovali sme nekonečnú ríšu fantázie, precestovali celý svet. Ak dieťa číta, v jeho vedomí znejú slová vo forme melódie, hýria farbami. Čítanie je okienko, cez ktoré deti vidia a spoznávajú svet i seba samých,“ zaspomínala si na svoje detstvo Marta Šajbidorová pre časopis Bibiana.
Na rozdiel od minulosti, dnes v detských izbách sú moderné knižnice, ktoré farebne ladia k nábytku a dokonca v nich dominuje literatúra pre deti a mládež, ale knihy ležia pekne jedna vedľa druhej a z času na čas z nich dieťa poutiera prach.
Moderné technológie deti pohltili natoľko, že knihy, ktoré treba navyše ešte aj čítať, sa kdesi v tejto vlne stratili. Túžba dieťaťa po poznaní, čo v sebe kniha ukrýva, absentuje. Spoločnosť sa prispôsobuje dobe, je to v poriadku, ale to nie je dôvod, aby sme nezobrali do ruky knihu alebo nešli s deťmi do knižnice.
Kniha v dennom režime
Ale nehádžme všetkých malých čitateľov aj „nečitateľov“ do jedného vreca. Samozrejme, sú aj deti, ktoré si rady čítajú, ale v tomto prípade sú knihy pod vankúšom, pod posteľou, na stole, len nie uložené v knižnici.
Kniha malého čitateľa nevyzerá akoby práve vyšla z tlače, práve naopak, na stranách je vidieť stopy malých ručičiek. Dieťa si musí vzťah ku knihe vybudovať postupne od raného detstva. Pretáča si stránky, ukazuje prštekom, pýta sa, napodobňuje postavy či zvieratká.
Iveta Drzewiecka uvádza, že „keď dieťa otvára knihu, cíti jej vôňu, počuje šušťanie stránok. S napätím a očakávaniami si prezerá obálku a obrázky v jej vnútri, ktoré sú predzvesťou toho, čo mu kniha ponúkne.“
Dospelí sú tí, ktorí môžu vzťah dieťaťa ku knihe ešte viac podporiť. Je to v réžii nás rodičov, aby sme čítanie kníh zaradili do denného režimu.
„Výskumy zistili, že deti, ktorým rodičia denne čítajú, pri nástupe do materskej školy prišli do kontaktu s o 290 000 viac slovami ako tie, ktorým rodičia nečítajú vôbec,“ uvádza portál ChildMind.
„Práve vystavenie slovám je tá najdôležitejšia vec, ktorú môžete urobiť, aby ste v mozgu vášho dieťaťa pomohli vybudovať jazykové cestičky,“ vysvetlila Laura Phillips, PsyD, hlavná riaditeľka Centra vzdelávania a rozvoja v Child Mind Institute.
Čítanie a pocit dôvery a istoty
Občianske združenie Celé Slovensko číta deťom vyzdvihuje „čítanie veľkých malým, ktoré je o budovaní vzájomnej dôvery, o pocite istoty, ochrany o pravom zázemí, ktoré každý malý, ale aj veľký človek veľmi potrebuje. Je to ten pocit, ktorý nám nemôže poskytnúť ani televízna ilúzia, ani kontakty cez sociálne siete, ani nadšenie z počítačových hier.“
Tvorcovia projektu dávajú dobré rady rodičom a ostatným dospelákom, ktorí majú chuť čítať deťom:
- deťom začíname čítať čo najskôr,
- čítame im tak často, ako si spolu na to nájdeme čas,
- od obrázkových kníh prechádzame postupne ku knihám, kde je textu viac,
- vyhýbame sa dlhým pasážam,
- dovoľme dieťaťu, aby svoje myšlienky, ktoré mu behajú hlávkou počas počúvania, dalo na papier,
- deťom by mali čítať často ockovia,
- čítajte deťom dookola aj tú istú knihu,
- snažme sa spoločne nájsť odpovede na otázky, ktoré sa dieťa pýta,
- majte knihu vždy po ruke, napr. v čakárni u lekára
Viac o tomto projekte sa dočítate na portáli združenia.
Milí rodičia, čítajte svojim deťom niekoľko minút denne a spolu s nimi sa nechajte viesť ríšou fantázie.
Monika Mikolajová
Súvisiace články
Daniel Hevier dal deťom úžasný darček: Škola pre tvoju budúcnosť
Zdroj úvodnej foto: Pixabay/ParentiPacek
Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News.