14.8.2023 Redakcia Vášeň v tebe (Foto:pixabay.com/freephotocc).
Včera bolo 20-te výročie našej svadby. Normálne by ste to so svojou polovičkou oslávili, pozvali rodinu do reštaurácie a spomínali, aké to bolo, keď ste boli mladomanželia – a robili by ste veľké vyhlásenia, že sa teraz ľúbite viac a ako by ste nemenili… no my sme iný príbeh.
List od čitateľky Lenky uverejňujeme nižšie a vyzývame vás, aby ste sa podelili o svoj názor a vlastné príbehy na adrese: info@vasenvtebe.sk. Vybrané e-maily uverejníme na webovej stránke Vášeň v tebe.
Po sobáši sme sa nasťahovali do „môjho“ trojizbového bytu, čo som zdedila po babičke. Rozpad nášho vzťahu sa začal vlastne už od narodenia našej dcéry. Mala som ťažké tri roky na materskej, lebo malá mala zdravotné problémy a tak sme úplne záviseli od manželovho príjmu. Vtedy sa prvýkrát vyfarbil ako tyran. Na každý týždeň som dostala vyčlenené peniaze. 50 eur mi malo stačiť na každodenné nákupy: chlieb, vody, šunka, syr, lístky na MHD, prípadné lieky, základná kozmetika a potreby pre dieťa. Ak som túto sumu prekročila a požiadala o ďalšie peniaze, odpočítal mi ich z ďalšej „výplaty“ – a naozaj som na ďalší týždeň dostala o toľko menej. Väčšie nákupy robil raz za dva týždne on a zdôvodňoval to, že autom mi donesie „ťažké“ potraviny ako zemiaky, mäso, múky a také, aby som to vraj nemusela vláčiť. Ale v skutočnosti to boli o kontrole. A platil aj nájomné, čo mi dodnes vyčíta a tvrdí, že mu tieto peniaze musím vrátiť.
Postupne som si uvedomila, že som urobila chybu, keď som si ho zobrala. Na povrch vychádzali horšie črty jeho povahy: sklon k emocionálnej agresii, chorobná žiarlivosť a paranoja. Také násilie v bielych rukavičkách – ťažko dokazuje a zabíja pomaly. Keď malá mala tri roky a išla do škôlky, už som si uvedomovala, že by som ho mala opustiť. K tomu som potrebovala mať vlastný príjem, no manžel mi najprv slovne zakázal si hľadať prácu a potom mi to znemožňoval. Napríklad keď som bola na pohovore, z ničoho nič mi zavolal, že dcérka je v nemocnici a musím urýchlene odísť. Po niekoľkých takýchto „číslach“ som to nechala tak. Začala som prijímať úlohy doma ako prekladateľka a redaktorka, pracovala som po nociach. Nebolo to veľa peňazí, ale aspoň som si mohla kúpiť nové topánky a raz za rok ísť ku kaderníkovi. Platenie účtov vtedy prenechal na mňa – keď som už bola taká tvrdohlavá a trvala na tom, že budem samostatne zárobkovo činná.
Pred siedmimi rokmi, keď som sa konečne natrvalo vrátila do práce a „postavila sa na nohy“, som napokon požiadala o rozvod. Odvtedy vedieme bitku, v ktorej sa snaží súdu dokázať, že sa snaží postarať o mňa a naše manželstvo. Klame, len aby ma nahneval. Hovorí, že sa so mnou nerozvedie, lebo nechce a že mu na našom manželstve záleží, že je ochotný ho „zachraňovať“ a dávať mi druhé šance. So sudcom ma presviedčali, aby som manželstvo nevzdávala a ja som sa hanbila vyťahovať malé incidenty z každodenného života, aby som poukázala, že manželstvo je pre mňa nefunkčné.
Dnes žijeme oddelene, každý vo vlastnej izbe vedľa seba v rovnakom byte, kam sa po práci vraciame. Počúvam, kým si v kuchyni doohrieva večeru pre seba, až potom si idem uvariť čaj. Môj manžel sa zlomyseľne dlho sprchuje a necháva zapnuté rôzne spotrebiče, pretože za vodu a elektrinu platím ja. V chladničke má zakladkované misky, do ktorých zamyká svoje jedlo: mäso, maslo, údeniny. Už niekoľkokrát sa mu podarilo vyhodiť moje potraviny do koša, tak som ich začala zamykať aj ja. Dochádza k absurdným situáciám, ako je skrývanie si korešpondencie.
Neexistuje žiadny paragraf na jeho vysťahovanie, pretože oficiálne sme stále manželia. Dcéra sa odsťahovala, keď dovŕšila osemnásť rokov – už nemohla vydržať takú napätú atmosféru. Vládlo tam hrobové ticho ignorácie, prerušované výbuchmi našich hádok. Už roky som nikoho nepozvala k sebe, nerobila som žiadnu rekonštrukciu a bojím sa ísť na dovolenku, lebo sa obávam, že keď sa vrátim, nájdem vymenené zámky na dverách.
Manžel sa so mnou nechce rozviesť a tvrdí, že sa neodsťahuje. Je to bezvýchodisková situácia. Som psychicky vyčerpaná, nemám silu bojovať za seba. Čoraz častejšie uvažujem o tom, že mu tento byt nechám a sama si budem hľadať nejakú izbu na podnájme, len aby som mala konečne v živote kľud. Budem vďačná za akúkoľvek Vašu radu.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Silvio Berlusconi sa nevyhýbal ženám. Jeho posledná láska bola od neho o 53 rokov mladšia
Nikdy nechoďte do postele s hádkou… a 19 ďalších vzťahových “pravidiel”, ktoré odhalili odborníci
