28.11.2023 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: shutterstock.com/MPanchenko).
Svet vytvorený umelou inteligenciou a svet vytvorený surrealistickými umelcami majú dôležitú spoločnú črtu. Pred oboma umeleckými dielami sa oplatí zastaviť a zamyslieť sa: „Čo mal autor na mysli?“. Jeden známy lekár neurológ označil takýchto umelcov za „stopercentných šialencov“. A svet, ktorý vytvorili, môžete vidieť.
Generovanie obrazov pomocou umelej inteligencie je jednou z najdiskutovanejších, ale zároveň najdesivejších technológií, ktoré sa v posledných rokoch rýchlo rozvíjajú. Umelá inteligencia dokáže vytvárať úžasné obrazy sveta, ale ešte predtým začali surrealistickí umelci vytvárať svoje jedinečné interpretácie sveta. Pozrime sa, ako vyzerajú vízie najväčších umelcov a ako vidí svet budúcnosti umelá inteligencia.
Storočie histórie a vývoja
Korene surrealizmu siahajú do tretieho desaťročia 20. storočia. Jeho tvorcom bol francúzsky básnik André Breton, autor Surrealistického manifestu vydaného v roku 1924. Tvorba surrealistických umelcov je taká nezvyčajná pre ich snahu vzdialiť sa od napodobňovania prírody. Ich cieľom bolo oslobodiť sa od vnucovaných noriem a odvolávali sa na hlbiny ľudskej psychiky, podvedomia, strachov, spomienok. Inšpirovali sa rozprávkami, mýtmi, ale aj snami, halucináciami a dokonca aj tvorbou detí a… duševne chorých. Hoci sa surrealisti odvolávali na Freudove teórie, ten po stretnutí so Salvadorom Dalím vyhlásil: – „Stále sa prikláňam k tomu, aby som surrealistov […] považoval za stopercentných bláznov.
Vízie sú často konglomerátom asociácií, takže výsledný efekt je absurdný a absentuje v ňom logika. Najznámejšími predstaviteľmi sú: Salvador Dalí, Max Ernst, Joan Miró, René Magritte, Francis Picabia alebo Yves Tanguy. Surrealizmus do veľkej miery čerpá z hnutia známeho ako dadaizmus; v skutočnosti sú predstavitelia oboch hnutí zväčša rovnakých mien (okrem iných Ernst, Picabia).
Toto umelecké hnutie má niekoľko dôležitých hesiel: sloboda umeleckého prejavu, rozchod s tradíciou a sloboda, ktorá odmieta všetky normy. Ako uviedol Breton, „dadaizmus je stav mysle„. Na potvrdenie tohto tvrdenia stojí za to pripomenúť situáciu, keď Duchamp namaľoval na reprodukciu Mony Lisy fúzy a bradu a dielo podpísal L.H.O.O.Q, čo vo francúzštine znie ako „Elle a chaud au cul“ a v slovenčine…. „Má horúci zadok„. Iný umelec, Schwitters, dokonca vyhlásil, že „všetko, čo umelec vypľuje, je umenie„.
Umelá inteligencia chrlí „umelecké diela“ vo veľkom. Je to už umenie?
Už len vďaka prístupu k umelej inteligencii sa môže stať umelcom ktokoľvek. Navyše AI analyzuje obsah dostupný na webe, umelecké diela, fotografie a iné údaje. Počet analyzovaných parametrov je v takýchto generátoroch obrovský, často berie do úvahy veci, ktoré by ľudská myseľ ani nezachytila. Je to dokonca splnený sen Andrého Bretona mať dielo, ktoré je odcudzené ľudskej kauzalite, ale zároveň má nejaký rozoznateľný význam. Je potom oslobodené od najrôznejších kontextualizovaných spoločenských vzťahov, ktoré jednoducho disciplinujú.
Hoci je určite možné vytvoriť v generátore obrazy, ktoré sú konglomerátom rôznych prvkov, ako napríklad bezzubý tyranosaurus jazdiaci na bicykli na scéne Jurského parku, je možné vytvoriť aj celkom reálne a zmysluplné vízie sveta, čo architekti čoraz častejšie využívajú. Manas Bhatia z Naí Dillí napríklad vytvoril futuristické mrakodrapy s fantazijnými tvarmi obklopené zeleňou. Stephen Coorlas sa rozhodol použiť textový opis na vytvorenie tradičného stavebného návrhu prefabrikovaného betónového domu. Potom sa pokúsil tieto návrhy oživiť pomocou online animačných nástrojov.
Príklady by sa dali uvádzať donekonečna, jedným z nich by mohla byť snaha o rekonštrukciu skutočného vzhľadu historickej osobnosti, ktorej obraz bol zvečnený na portrétoch. Týmto spôsobom sa rozhodlo zistiť, ako by dnes vyzeral kráľ Henrich VIII. Ešte surreálnejšie sa zdá byť hľadanie toho, čo je mimo rámca známych obrazov. V tomto prípade má výsledok oveľa bližšie k predstavám „šialených“ umelcov.
Musíme vybrať víťaza
Je možné vybrať jednomyseľného víťaza? Môže to byť ťažké. Všetko závisí od konečného výsledku, ktorý chceme. V oboch prípadoch nájdeme diela, ktoré nám spôsobia nočné mory alebo závrate. Umelá inteligencia sa však dá použiť aj na vytvorenie celkom rozumných diel a projektov. Tie však koniec koncov reálne existujú aj vtedy, keď rozšírime okruh záujmu o ďalšie trendy v maliarstve alebo technické projekty.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Najdrahší obraz na svete zahalený rúškom tajomstva. „Salvator Mundi“ už roky vzbudzuje zvedavosť
Záhada da Vinciho kódu vyriešená? Vatikánsky výskumník nepochybuje
Ďakujeme, že ste si prečítali náš článok. Odporúčame vám sledovať nás v službe Google News.